Marek Mittaš

Keď mladý človek dostane rakovinu, keď je odsúdený na život v nemocnici, keď má pocit, že nikdy nepríde o panenstvo, keď je pre neho výzva vyjsť po schodoch, keď mu choroba berie priateľov a vlastné orgány, všetky sny sa jediným vyslovením diagnózy zmenia na prach… Na vine sú hviezdy.

Tak to vidí John Green, autor knihy roka 2012 podľa magazínu Time.  Čítanie stránok otvára mnoho brán, do duše a po dočítaní knihy ich už nemá kto zatvoriť. Príbeh ide pod kožu, zatína do živého a človek si zrazu uvedomí, ako veľmi plytko vnímal svet ľudí, o ktorých v podstate nič nevie. O mladých ľuďoch, ktorým každý deň dýcha na krk pach smrti.

Oslavujú polnarodeniny, pretože možnosť, že sa dožijú celého roka nie je vždy istá. Tvoria komunity, kde sa nikomu príliš nechce chodiť, sú depresívne a obvykle keď niekto chýba, vedia, že navždy. Písanie nekrológov medzi sebou patrí k ich psychologickej práčke a to všetko prežívajú deti. Predčasne dospelé, vyspelé, zničené ťažobou choroby. Pri čítaní knihy si nejeden čitateľ uvedomí, že toto by sa diať nemalo.

Hlavnou postavou je Hazel, ktorej v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy a telom jej odvtedy cestujú metastázy. Normálny život? Niečo vzdialené a pritom sú to stále ľudia, ktorí by chceli žiť ako tí, ktorí nemajú v karte smrteľnú diagnózu. Hazel napriek bolestiam a slzám prichádza na to, čo je láska, prvý sex, aké je to prichádzať o priateľa a že splnené sny nemusia vždy splniť aj očakávania. Jej život je prešpikovaný absurdnými udalosťami.

Kniha je drsná ako otvorená zlomenina. Ukazuje nahotu pocitov tínedžerov, pre ktorých je celý svet jedna veľká paródia. Prežívajú obdobia vzdoru, prvej lásky, chcú žiť, nasávať krásy luxusu, spoznávať tajomstvá života a milovať sa. Šance sedemnásťročného panica s rakovinou a jednou nohou na sex sú mizivé, ale… Každý deň je novou výzvou, bežné udalosti, ktoré považujeme za prirodzené, sa stávajú neskutočnými prekážkami pre niekoho, kto v puberte svoj život spája viac s kyslíkovou bombou ako slobodným životom.

Napriek podtónu smútku je kniha nasiaknutá malými víťazstvami, neustálou chuťou plniť si sny. Mnohí protagonisti vedia, že nad chorobou zvíťaziť nemôžu, ale zápasiť s ňou, aj sami so sebou, neprestanú do posledného dychu. Kniha je nerezignovaným dôkazom, že život s rakovinou nie je len o hádzaní flinty do žita. Hoci kto je fanúšik happyendov nemusí nájsť v knihe uspokojenie. Neponúka len  objatia, šťastie, lásku, pohodu, romantiku. Je presiaknutá azda celým spektrom emócií. Každá stránka je zapálením novej a na konci má čitateľ pocit, že prežil skutočne veľkú emočnú jazdu, ktorá mu pomohla pochopiť svet inak, ako z „ružového“ pohľadu pri rannej káve, novinách a televízii.

Áno, kniha je o rakovine, smrti, utrpení a slzách a napriek tomu vybočuje z rámca kníh s podobnou tematikou. Na pár stranách obnažuje svet drsnej reality, ktorá nemusí lahodiť každému, ale na  druhej strane je cestovným lístkom do sveta, kde by sa nikto nechcel ocitnúť rovnými nohami. Nastúpite a nazriete, aký je život mladých ľudí, pre ktorých šťastie neznamená nový iPad?

Tajomstvo knihy a jej výnimočnosť možno ani nie je tak v tom, čo zobrazuje, ale v tom, čo zanechá…