Keď zmiznú deti, keď sme sami v tmavej miestnosti, keď nevieme odhadnúť, čo sa bude diať, naše telo začne reagovať. Strach. Akási čierna diera v ľudskom vnútri, ktorá má schopnosť pohltiť všetko ostatné. Mysteriózny thriller Jozefa Kariku s názvom Strach nás vezme na miesta, kde táto prastará ľudská emócia ožíva, kde sa zhmotňuje, kde ho možno vďaka majstrovskému príbehu prežiť na vlastnej koži.
Úžasné na Karikových knihách je dokonale verné prostredie. Celý dej románu sa (ako inak) odohráva v Ružomberku. Nie je to náhoda. Autor pozná svoje okolie tak dokonale, že zrazu máme pocit, akoby sme sa prechádzali ulicami mrazivého Ružomberka, kde teplota prudko klesá pod bod mrazu a začíname sa s hrdinami štverať na úpätie Čebraťa.
Každá veta a každá scenéria pôsobia uveriteľne. V podstate uveriteľne je príliš slabé slovo, pôsobia ako fotografia v magazíne National Geographic. Dokonale, verne a pritom zaujímavo.
Kniha začína, keď sa hlavný hrdina, vyhorený tridsiatnik, vracia domov. Do miest, kde nechal obavy svojho detstva. Po otvorení dvier rodičovského domu akoby sa všetko začínalo odznova a spolu s dverami otvára Pandorinu skrinku vlastnej duše. Prvý kontakt so strachom prichádza so zmiznutím malého chlapca, no dej odhaľuje, že skutočný strach nezačína a nemizne, iba opäť prichádza. Vracia sa ako bumerang, ktorému sa nedá uhnúť.
Podobne ako Stephen King, aj Jozef Karika využíva kombináciu faktografie dotvorenú nadprirodzenom a temnotou. Pritom nejde o žiadne kopírovanie. Hoci treba uznať, že v horore je ťažké prísť s niečím novým, Karika to v Strachu dokázal. Pozrieť sa na samú podstatu existencie strachu je niečo, čo je na hranici abstrakcie, hororu a desivých tajomstiev v hlbinách ľudskej duše. Čo vlastne stojí za strachom? Odpoveďou je Karikov príbeh hodný toho, aby si ho raz deti a rodičia rozprávali pri zvuku praskajúceho ohňa počas dlhých zím ako strašidelnú historku.
Na pozadí príbehu o miznutí detí, znetvorení tiel a zabíjaní desivými praktikami, keď ortuť teplomera klesne rekordne nízko, sa odohrávajú osobné boje, vojny, malé víťazstvá a prehry so strachom. Hrdinovia sa rozsypú pod ťarchou vlastných tajomstiev, keď ich dopadne dlho potláčaný strach. Každý chceme ten svoj poraziť, no dá sa to?
Jozef Karika sa v knihe dokonale vyhral so strachom a záver je nečakaným rozuzlením. Po prečítaní knihy ostane pálčivý pocit v žalúdku, či sa strach môže zhmotniť, alebo ostáva naveky visieť niekde v ľudskom nadvedomí a odtiaľ sa kŕmi. Aj skvelá kniha raz končí a Karikov Strach nečakaným zvratom udalostí, pri ktorých ostaneme mierne zamrznutí. Rovnako, ako keď v Ružomberku prichádzajú mrazy a začínajú miznúť deti…
Celá debata | RSS tejto debaty