Marek Mittaš

K tejto otázke ma podnietila fenomenálna kniha Jonasa Jonassona – Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Storočný Allan Karlsson je hrdina očarujúceho príbehu, ktorý sadne na nôtu všetkým, ktorí majú radi príbehy ako Forest Gump, Obsluhoval som anglického kráľa, či Osudy dobrého vojaka Švejka. Zmes absurdity, vtipu, čierneho humoru a výpovede o živote. Kniha s jednou z najstarších literárnych postáv v  histórii boduje na plných sto bodov.

Jonas Jonasson je švédsky autor a dokonale pokoril predsudok, že na severe sú magické len kriminálky a fjordy. Pracoval ako novinár, neskôr bol konzultant v mediálnej agentúre. Po dvadsiatich rokoch v zhone dal výpoveď a usadil sa v Švajčiarsku, kde dokončuje svoj druhý román.

Chcel zanechať svetu viac, ako len články, ktoré sú staré už druhý deň po vydaní. S knihou „Storočný starček“ sa mu to podarilo na prvý šup. Stala sa hitom. V  Nemecku strelili dva milióny kusov, vo Francúzsku, Holandsku a  Taliansku sa ocitol na najvyšších priečkach predajnosti. „Storočného starčeka“ preložili do 35 jazykov, takže niečo na tej knihe je.

Hlavná postava prekročí okno na deň svojich stých narodenín. Jednoucho nechce byť cvičenou atrakciou pre starostu, médiá a celý domov dôchodcov, kde mu opatrovateľka lezie na nervy viac ako letný hmyz. Vykročí cez záhradu a neobzerá sa späť. Na stanici náhodou odnesie kufor plný miliónov. Ale to nie je pointa knihy. Ani to, že po storočnom starčekovi pátra súčasne polícia aj podsvetie. Podstata príbehu sa rozvíja pod príbehom ukradnutého kufra v podobe spomienkových kapitol na život Allana, amatérskeho pyrotechnika, ktorý pomohol zostrojiť atómovú bombu Američanom, neskôr ju nenápadne podložil Rusom. Spriatelil sa s  americkým prezidentom Harry Trumanom, zachránil Winstona Churchilla, pomáhal žene Mao ce Tunga. Večeral zo Stalinom a robil si žarty z jeho fúzov.  Dal sa do služieb tajných agentov, ušiel z gulagu a prešiel cez Himaláje. Knižka ponúka neskutočnú porciu zábavných epizód. Spojivom je vtip, absurdita a sedliacke myslenie starčeka, ktorý ťahal za nitky celého sveta. Pritom mu celý život stačila k šťastiu sloboda, jedlo a kvapka pálenky. Možno preto sa mohol celý život baviť a užívať si ho. V stovke nájde kufor plný peňazí, omnoho viac si však cení nových priateľov a zážitky. Porážajú zločinecký gang, nevyhýbajú sa ani krvavej likvidácii protivníkov a pritom sa všetko začína vykročením z okna domova dôchodcov v „cikacích“ papučiach.

Kniha je o starobe a zároveň kúsku mladosti v nej. Tie najvtipnejšie príbehy zvyknú niekde pri kosti niesť hlboký odkaz. Zasmejete sa, pri čítaní prežijete naozaj liečivú dávku smiechu a rozveselenia. Lenže to nie je všetko. Knižka istým spôsobom dáva odpoveď na otázku, kedy je človek už naozaj starý. Je staroba vecou kostí, alebo mysle? Čo je tajomstvo večného optimizmu a schopnosti vykročiť do záhonu kvetov a vykašľať sa v stovke na všetky istoty. Tie, čo predstavujú len suché papuče, šálku čaju, nepríjemnú opatrovateľku a vlastne nikomu nevoňajú? Allan Karlsson je pre niekoho len literárna postava. Na druhej strane, je v nej kus odhodlania samotného autora, ktorý po päťdesiatke prelomil rutinu života a vydal sa po neschodených chodníkoch rovno k úspechu. Ktovie, čím prekvapí v stovke? Jeho Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol je knihou, ktorú toto storočie potrebovalo  ako soľ. Kvôli vtipu, príbehu aj výpovedi o živote človeka, ktorý nepotreboval veľa a preto prežil viac, ako iní za tri životy…