Poviedky mám rád. Rád ich čítam aj píšem. Nesú v sebe náboj krátkej a silnej myšlienky, ako cigaretky na dva ťahy. Odkaz, ku ktorému netreba lúskať 500 strán textu. Sú inšpiratívne a rýchle ako piccolo . Dokážu človeku otvoriť oči a povedať mu v pár vetách, že svet nie je jednostranný.

Poviedky pre mňa znamenajú rýchle osvieženie počas dňa. Takú príjemnú literárnu vzpruhu. Naposledy som si vychutnával poviedky Jozefa Banáša – Posledná nevera, ale mám rád aj Rankova. Medzi úsmevné a príjemné osvieženia som rozhodne zaradil aj Tango Argentino
od Jozefa Heribana. Na Slovensku máme množstvo skvelých poviedkarov.

Poviedky sú atraktívne a vôbec si nemyslím, že slovenský čitateľ ich nemá príliš v láske. Hoci vydavatelia sa stavajú k tomuto žánru mierne skepticky, na slovenskej aj svetovej literárnej scéne budú mať poviedky svoje stále miesto. Nevadí, že sa na ne vydavatelia občas pozerajú cez prsty. Poviedky sú literárne jednohubky. Ideálne do elektronických čítačiek, autobusov, len tak k rannej káve na to, aby nás naladili pozrieť sa na svet z inej strany a hlavne instantne.

Novú poviedku som napísal pre čitateľov na voľné šírenie. Je o fajčení a dá sa zhltnúť práve miesto rannej cigarety. Bežne sa traduje, že každá cigareta skracuje život. Niekedy ho môže aj zachrániť a doslova blažene predĺžiť. No a to, že nie je cigareta ako cigareta, vám ako propagátor zdravého fajčenia určite nemusím hovoriť.

— –

Všetci, ktorí si myslia, že poviedky sú stále sexi si celú poviedku môžu prečítať a bezplatne stiahnuť do počítača, či čítačky na mojej
stránke 🙂